
Textkarta DIELO, 1966 vznikla v období, keď Július Koller rozvíjal koncept antihappeningov ako „nového kultúrneho správania“ a vyhraňoval sa voči etablovaným formám umeleckej prevádzky. V tomto prípade ide o kritické označenie inštitucionálneho systému predaja umenia v socialistickom Československu: DIELO bol názov vtedajšej štátnej siete predajní výtvarného umenia na Slovensku[1].
Koller túto sieť transformoval na pojem, ktorý vstupuje do série jeho kultúrnych vyhlásení – textkariet, kde verbálny záznam funguje ako vizuálny signál, ideogram a kultúrna intervencia zároveň. Výrazne zelená pečiatka na formáte 14,3 × 11 cm tak funguje ako označenie, vyznenie aj odmietnutie zároveň – kritika obchodného systému, ktorý „manipuluje s umením“[2]. Táto kritika však nejde cestou obvinenia, ale minimalizovaným gestom, ktoré autor sám označil ako „aktívnu neúčasť na prázdnych exhibicionizmoch“[3].
Dielo patrí medzi skoré príklady Kollerových textových oznámení, ktoré od polovice 60. rokov vznikali prostredníctvom detskej tlačiarničky a zeleného pečiatkového atramentu. Ich cieľom nebolo vytvárať estetický artefakt, ale „označovať kultúrne situácie“ a presúvať význam umenia do roviny životného postoja[1]. Autor sám neskôr poznamenal, že textkarta je pre neho spôsob, ako „vytvárať signály do kultúrneho priestoru“[1].
Textkarty (kartexty) a textobjekty (objektexty) Júliusa Kollera predstavujú špecifickú formu konceptuálneho umenia, v ktorej sa slová stávajú obrazmi a znaky nositeľmi myšlienok.
Podrobnejší výklad a autorov komentár nájdete na stránke: Július Koller – Textkarty, textobjekty