
Textkarta ODPAD súvisí s dlhodobým konceptom Antihappeningu – odpad, ktorý Július Koller rozvíjal od roku 1966. Koller sa zdráhal označovať tieto aktivity pojmom umenie, namiesto toho hovoril o „odpadovej kultúre“. Ako uviedol: „Prirodzene mi bola blízka ,odpadová kultúra’. De facto stále žijem v rámci ,odpadovej kultúrnej situácie’. A v odpadovej situácii nevzniká ,veľké umenie’ ani krásna maľba.“[1]
Dielo súvisí priamo s konceptom Antihappeningu – odpad, ktorý Koller definoval ako „odpad (zbytočnosť) = pôvodný materiál pre premenu“ a „základná surovina pre novú kultúrnu realitu“[2]. V tomto zmysle je aj odpad v texte na karte výrazom zámerného kultúrneho východiska, ktoré má byť pretvorené – nie estetizované, ale aktívne prehodnotené ako súčasť iného hodnotového rámca.
Textkarta tak zosobňuje základný princíp Kollerovej stratégie – reagovať na svoju kultúrnu situáciu formami, ktoré nepodliehajú estetizácii a nehlásia sa k tradičnému umeniu. Jej jednoduchá forma zodpovedá vecnému a neestetizovanému charakteru, ktorý Koller vedome uprednostňoval pri tvorbe odpadovej kultúry[3].
Textkarty (kartexty) a textobjekty (objektexty) Júliusa Kollera predstavujú špecifickú formu konceptuálneho umenia, v ktorej sa slová stávajú obrazmi a znaky nositeľmi myšlienok.
Podrobnejší výklad a autorov komentár nájdete na stránke: Július Koller – Textkarty, textobjekty