Július Koller | ODPAD 1966

Kontext a význam diela

Textkarta ODPAD súvisí s dlhodobým konceptom Antihappeningu – odpad, ktorý Július Koller rozvíjal od roku 1966. Koller sa zdráhal označovať tieto aktivity pojmom umenie, namiesto toho hovoril o „odpadovej kultúre“. Ako uviedol: „Prirodzene mi bola blízka ,odpadová kultúra’. De facto stále žijem v rámci ,odpadovej kultúrnej situácie’. A v odpadovej situácii nevzniká ,veľké umenie’ ani krásna maľba.“^[1]

Dielo súvisí priamo s konceptom Antihappeningu – odpad, ktorý Koller definoval ako „odpad (zbytočnosť) = pôvodný materiál pre premenu“ a „základná surovina pre novú kultúrnu realitu“^[2]. V tomto zmysle je aj odpad v texte na karte výrazom zámerného kultúrneho východiska, ktoré má byť pretvorené – nie estetizované, ale aktívne prehodnotené ako súčasť iného hodnotového rámca.

Textkarta tak zosobňuje základný princíp Kollerovej stratégie – reagovať na svoju kultúrnu situáciu formami, ktoré nepodliehajú estetizácii a nehlásia sa k tradičnému umeniu. Jej jednoduchá forma zodpovedá vecnému a neestetizovanému charakteru, ktorý Koller vedome uprednostňoval pri tvorbe odpadovej kultúry^[3].

• [1] SONDY Julius Koller, Slovenská národná galéria, 1991
• [2] U.F.O. Umenie fantastického odhmotnenia, Lucia Gregorová Stach, Aurel Hrabušický, Alexandra Kusá, Slovenská národná galéria, Bratislava 2024
• [3] JÚLIUS KOLLER VEDECKO-FANTASTICKÁ RETROSPEKTÍVA, Petra Hanáková & Aurel Hrabušický, Slovenská národná galéria, Bratislava 2010