Július Koller | ODPADOVÁ KULTÚRA

Kontext a význam diela

Dielo vychádza z Kollerovej dlhodobej orientácie na tzv. „odpadovú kultúru“ – pojem, ktorým označoval vlastnú pozíciu mimo oficiálnej kultúry a umeleckého kánonu, v priestore každodennosti, banality a civilnosti. Sám Július Koller sa vo výpovedi z roku 1988 vyjadril, že „de facto stále žijem v rámci ,odpadovej kultúry‘“, čím nielen vystihol svoju pozíciu v spoločnosti, ale aj formuloval dôležité východisko svojej umeleckej praxe ^[1].

Koller vychádzal z každodennej skúsenosti periférie – z prostredia, ktoré bolo mimo centra oficiálnej kultúry, umenia aj ideológie. Inšpiroval sa dadaistickým princípom osvojovania – teda toho, že „všetko môže byť umením“, pokiaľ ho umelec za také vyhlási. Od roku 1966 sa vedome obracia k „odpadovej kultúre“ – k práci s bežnými, opotrebovanými alebo banálnymi predmetmi a materiálmi. Veci s nízkou estetickou alebo nulovou trhovou hodnotou (ako napríklad odpadový materiál, banálny nápis, lacný kartón, textil, staré rámy) sa stávajú súčasťou jeho vizuálneho slovníka, pričom ich význam sa zakladá na jednoduchosti a autentickosti^[2].

„Odpadová kultúra“ v jeho chápaní neznamená len prácu s materiálom nízkej hodnoty, ale aj prijatie pozície mimo centra – mimo galérií, mimo estetickej normy, mimo ideológie. Takto chápané umenie sa stáva svojbytnou výpoveďou o individuálnej skúsenosti v každodennom živote, ktorý Koller premieňal na kultúrnu situáciu ^[3].

• [1] SONDY, Slovenská národná galéria, 1991
• [2] Hrabušický, Aurel: Umenie fantastického odhmotnenia, 2002
• [3] U.F.O. Umenie fantastického odhmotnenia, Lucia Gregorová Stach, Aurel Hrabušický, Alexandra Kusá, Slovenská národná galéria, Bratislava 2024