
Obraz Za mestom vznikol v roku 1965, v období ukončenia Kollerovho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Spadá do skupiny diel, ktoré vznikli ešte pred nástupom konceptuálneho jazyka, no už ukazujú autorovu snahu prekročiť tradičné chápanie maľby.
Tieto práce sú charakteristické tým, že pracujú s kompozíciou plochy, geometrickým členením priestoru a mestskou alebo industriálnou tematikou. V obraze Za mestom sa objavuje prostredie na pomedzí mesta a priemyselnej zóny – kompozícia je vystavaná z rytmických pásov budov, strešných plôch, ciest a svahov, ktoré vytvárajú konštruktívny a zároveň poeticky pôsobiaci priestor. Zámerná jednoduchá maľba stavia na kontraste medzi zelenou plochou svahu, tehlovou fasádou a schémami strešných konštrukcií.
Tieto maľby bývajú interpretované ako raný prejav Kollerovho civilizmu – špecifického záujmu o mestskú perifériu, priemyselné prostredie a každodennosť, bez heroizácie či idealizácie. Kollerov civilistický pohľad nevychádza z fascinácie konzumným svetom (ako u pop-artu), ale z prostredia skromnosti a vizuálnej striedmosti, ktoré je mu vlastné[1]. V tomto type obrazov sa zároveň ukazujú ideové základy jeho neskoršieho uvažovania – pozorovanie reality, urbanizovaného priestoru a snaha o vizuálnu syntézu javov každodenného života[2].
Koller sám k týmto obrazom poznamenal, že boli maľované s „úmyselnou, naivistickou, detskou primitívnosťou, hravosťou a dadaistickou iróniou“[3]. Aurel Hrabušický tento prístup označuje ako „zvláštny insitný pôvab“, ktorý sa pohybuje na hranici medzi študentskou tvorbou a vedomým rozkladom maliarskej výstavby.
Obraz Za mestom tak predstavuje dôležitý medzistupeň v Kollerovej tvorbe: ešte je to tradičné médium – olejomaľba – ale už sa v ňom objavuje mestská civilizácia ako motív, demontáž obrazového priestoru a zárodky konceptuálneho prístupu.
Publikované v: Július Koller. Vedecko-fantastická retrospektíva, Slovenská národná galéria, Bratislava 2010.
Použité zdroje