
Textkarta s nápisom ZELENÁ! pôsobí na prvý pohľad ako jasný výrok. Slovo je vyskladané veľkými písmenami, ktoré boli jednotlivo otlačené pečiatkou, doplnené výkričníkom. Výraz je dôrazný, priam apelatívny.
Zároveň však vzniká jemné, ale dôležité napätie – slovo „zelená“ nie je otlačené zelenou farbou, ale tmavou. Tento nesúlad medzi významom a vizuálnou podobou narúša očakávania a typicky pre Kollera otvára priestor pochybnosti[1].
Ide o jednoduché, no presné gesto, ktoré z bežného slova vytvára kultúrnu situáciu v zmysle autorovej koncepcie – ako nenápadný, ale významový zásah do reality[2].
Textkarty (kartexty) a textobjekty (objektexty) Júliusa Kollera predstavujú špecifickú formu konceptuálneho umenia, v ktorej sa slová stávajú obrazmi a znaky nositeľmi myšlienok.
Podrobnejší výklad a autorov komentár nájdete na stránke: Július Koller – Textkarty, textobjekty